Odvoz odpadu

Po Ut St Št Pia So Ne
25 26 27 28
    Papier
Davidov
29 30 1
2 3 4
    Komunálny odpad
Davidov
5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18
    Komunálny odpad
Davidov
19 20 21 22
23 24
    Elektroodpad
Davidov
25 26 27
    Pet fľaše
Davidov
28 29
30 31 1
    Komunálny odpad
Davidov
2 3 4 5

Faktúry

€

Napíšte nám

kontaktný formulár

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Navigácia

Obsah

História

 

Poloha obce

Obec Davidov sa nachádza na severozápade Východoslov. nížiny v Podslanskej pahorkatine, rozčlenenej potokom Oľšava. Obec sa zaraďuje medzi potočné dediny. Leží 12 km JZ od Vranova nad Topľou.

Názov obce

Prvý najstarší písomne doložený názov obce sa objavuje v roku 1361 pod názvom Dauidhaza. Názov dedinky Davidov prešiel rôznymi zmenami. K roku 1399 obec poznáme pod názvom: Dauidwagasa, roku 1458 ako Dewith. V roku 1773 má obec názov: Dawidow, 1808 – Davidowce, 1900 – Davidov – Davidwagas, 1920 – Davidov.

Prvá písomná zmienka je v dokumentoch z obdobia Žigmundovcov, kde bolo potvrdené vlastníctvo Rozgoniho, ktorý už v roku 1327 viedol spor o majetok v Davidove s Nekcheyovcami. Podľa historika Csánkiho v blízkosti Davidova v roku 1268 sa spomínalo posvätné miesto „Sz Gyorgy“v preklade Svätý Juraj, ktoré bolo v 15. storočí spustošené. Z iných prameňoch je zas uvedené , že obec vznikla na základe zákupného práva a založili ju usadlíci so Šoltýsom Dávidom v roku 1361.

Obec Davidov bola do 17. storočia príslušenstvom hradného panstva Čičva, obec v roku 1402 patrí Rozgonyi-ovcom. Vojnové hrôzy v roku 1490–1492 zbedačili slovenské mestečka a dediny natoľko, že poddaní opúšťali svoje domovy a hľadali živobytie inde. Roku 1493 sú v obci zemepáni Tárczay, Kapi, Csire. Koncom 15. storočia sa obec vyľudnila. V roku 1556 obec mala 2 porty a 3 želiarov. Roku 1585 patrí vranovskému panstvu a rodinám Báthory, Rákoczy, Soós a ďalším /Csáky, Barkószy, Szirmay, Vladár a i.. K roku 1850 majiteľmi obce boli tí istí ako v Banskom (t.j. Rodiny Soós, Kandó, Szirmay, Bernáth, Nemethy, Vladár). V 19. storočí pribudla aj rodina Hercegovcov. Chotár obce k roku 1850 mal 3000 jutár, z čoho z pôdy za 18 port a 5 želiarskej bolo 460 jutár oračiny, 180 jutár lúk, 50 jutár majerskej pôdy, ostatok krovinaté lesy.

Počiatok školstva v obci

Najstarší údaj o škole v Davidove je z roku 1767, kedy už bola škola v obci, čo dosvedčuje o dobrom postavení obce a o tom, že tu nešlo o podradnú obec, keď už v tom čase mala školu. Väčšina škôl grec.kat. obyvateľstva v župe vznikla od založenia mukačevského biskupstva v roli 1690. Vyučovanie robili z počiatku len duchovní, osobitné učiteľské miesta boli zavedené až neskôr, alebo len vo väčších obciach.

Národnostné a náboženské zloženie

Obec Davidov má už v roku 1428 drevený kostol, ktorý je doložený o desať rokov skôr ako v obci Sačurov /1438/. V tomto čase išlo o gréckokatolícke slovanské- slovenské obyvateľstvo. Murovaný kostol sv. Michala Archanjela bol z roku 1780. V obci bola grec.kat. fara znovu založená v roku 1780 a tiež aj matriky sa vedú od roku 1780. Farská škola sa vedie z roku 1767, čo by nasvedčovalo že aj fara bola v skoršom období.

Rímskokat. obyvateľstvo sa vedie od roku 1769, vedie sa ako filiálka obce Sačurov s obcou Banské Cabov, Kamenná Poruba, Lomnica. V roku 1850 mala obec 30 rímskokatolíkov, 530 gréckokatolíkov a 2 židov.

Na gréckokatolíckej fare účinkovali títo duchovní:

1) Mikula Ján 1780 –1796
2) Artimovič Andrej 1796 – 1808
3) Danilovič Nikolaus 1808 – 1815
4) Jacenčák Ján 1815 – 1838
5) Miladinovič Konstantin 1838 – 1851
6) Hegediíš Ján 1851 – 1886
7) Uyhelyi Irenaeus 1886 – 1893
8) Šeregélly Alex 1893 – 1924
9) Puza Štefan 1924 – 1938
10) Sabov Jozef 1938 – 1946
11) Dr. Bujňak Juraj 1946 – 1995
12) Mgr. Jurášek Martin 1995 – 2004

- PaedDr. Milenky Peter 2004 – dodnes

Filiálkou je Kamenná Poruba s chrámom Zoslania Ducha svätého.

Podľa sčítania z roku 1900 bolo v obci 539 obyvateľov, z toho:

  • Maďari – 5
  • Nemci – 37
  • Slováci – 491
  • Rusíni – 2
  • Iní – 4

Náboženské pomery:

  • rím.kat. – 54
  • gréc.kat. – 448
  • ev.reform. – 1
  • židia – 36

Domy celkom: 111
z toho: 2 z kameňa 109 z dreva a hliny

Obec v roku 1890–1910 postihlo veľké vysťahovalectvo za prácou do Ameriky.

Podľa sčítania ľudu z 15.12.1940 obec Davidov mala 753 obyvateľov. Dňa 24.11.1944 bolo vydané okr. úradom číslo D1 1411/1941 nariadenie na evakuáciu obyv. obce Davidov na deň 26.11.1944, ktoré malo byť prevedené do 18,00 hod. Večer. / II.svet. vojna/

Dňa 16.12.1944 o 9,00 hod. 35 min. útok na Davidov a do 14,00 hod. Davidov bol očistený od nepriateľa. Obec bola oslobodená 16.12.1944. Ale obec aj naďalej bola vo frontovej línií celých 7 týždňov. V obci bolo spalených 111 domov a čiastočne zničených 41 domov. Obec Davidov parceláciou pozemkov sa zaoberá už 2. augusta 1945.

Od začiatku 1953 bola zahájená autobusová doprava do obce . V roku 1959 bolo zavedené v obci elektrické osvetlenie. K záveru roku 1959 obec Davidov nastúpila cestu spoloč. hospod. JRD. V roku 1960 bol v obci Davidov zavedený rozhlas. V roku 1967 sa započalo s výstavbou školy, ukončená v roku 1970. V roku 1969 bola ukončená výstavba MNV-KD. V roku 1975 bola zahájená prevádzka Materskej školy.

V roku 2001 k sčítaniu ľudu bolo v obci 866 obyvateľov, z toho:

  • Muži – 409
  • Ženy – 457

Spolu domy: 246 z toho :

  • obývaných  – 219
  • neobývaných 27

Podľa národnosti:

  • slovenská – 863
  • česká – 2
  • ukrajinská – 1

Podľa náboženského vyznania:

  • rímskokatolícke – 181
  • gréckokatolícke – 671
  • pravoslávny – 1
  • evanjelická cirkev – 7
  • apoštolská cirkev – 3
  • ostatní – 1
  • nezistení – 2

Obecné symboly

Obecné symboly a vlajka boli schválené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky predsedom Heraldickej komisie, PhDr. Petrom Kartousom dňa 15. júna 1998 a boli zapísané v Heraldickom registri pod signatúrou D-92/98 v tejto podobe: „v modrom štíte na zelenej oblej pažiti dva strieborné jelene so striebornou zbrojou“. Ako podklad na schválenie obecného erbu slúžil historický odtlačok obecnej pečate z roku 1787, ktorý sme objavili v Štátnom archíve v Budapešti. O bohatej histórii našej obce svedčí aj ďalší odtlačok obecnej pečate z roku 1878, ktorý sme našli v Zemplínskom archíve v Ujhelyi /Sátoraljaújhely/. Symboly novšej obecnej pečate tvorí „nad močiarom letiaca divá kačka“ a na listine je podpísaný vterajší richtár obce Ján Petrik. Obecné zastupiteľstvo po zvážení všetkých prekladaných materiálov rozhodlo pre historicky starší erb t.j. Pre „jelene“.

Chránený prírodný výtvor „Zapikan“

Prírodná pamiatka „Zapikan“ bola vyhlásená rozhodnutím Okr. úradu pre Živ. prostredie zo dňa 27.1.1993 ako chránený prírodný výtvor , od roku 1995 bol v zmysle Zák. č. 287/1994 Z.z. O ochrane prírody a krajiny prekategorizovaný na prírodnú pamiatku.

Zapikan predstavuje impozantnú roklinu Komorského potoka s bralnými formami, podomletými prevismi a vodopádom na 3 m terénnom stupni. Celá roklina je vedecky náučná lokalita v strednej časti Slánskych vrchov. Chránené územie sa nachádza západne od obce Davidov v nadmorskej výške 280 až 310 m a neleží na trase značkovaných turistických chodníkov.